Nechce plakať.. Nevie, či je to tým počasím, či spomienkami, alebo je to o tom, čo prežívajú...
Nechce plakať...
Ale...
Mlieko sa rozlialo...
Má pocit, svet pomaly padá...
Čas, kedy si každý viedol spokojný život, s malými chybami krásy...
Už, už nie je...
Spomína na veľkú ranu... kedy človek pochopí, ako blízko je smrti, ako smrť dokáže zraniť...
Spomína...
Keby sa s tým dalo vyrovnať...
Keby...
Zasiahlo to každého z nich...
Veď... bol to krásny deň... škoda, že skončil, tak ako skončil...
Slzami... plačom... otázkou... hnevom...
Ubehol rok, no každý deň už končí slzami... plačom...a ... otázkou "PREČO?"
Ide... nedá sa mu pokračovať ďalej...
Jemná tichá melódia... horiaca sviečka... tma... spomienky...
Stratil raj...
Stratil raj, no má pocit, že spoznal anjelov...
Dnes sa na nich obrátil...
Tak, ako aj dni predtým...
Iba vďaka ním nepadol...no ostal s bolesťou v srdci...
Pamätá si celý príbeh...
Ten večer, osudný večer...
Keď, už svietili pouličné lampy...
Pamätá si večer, kedy stratil kamaráta... a ani nezabudne...
Bol s ním celý deň...
Bol s ním o niečo neskôr ako ho opustil...
Opustil ho náhle, rýchlo, nepovedal ani zbohom...
Keď ho kamarát opustil... ostal nemo stáť...
Začal plakať...
Pýtať sa...
Hľadal odpoveď...
