Zaplakala

Autor: Vladimír Štrba | 9.10.2007 o 16:29 | Karma článku: 2,58 | Prečítané:  683x

Zatrúbil vlak, už velí na odchod.. Ona, tá čo má hnedé oči nenastúpi... radšej zatne ruky, kde ukrýva bolesť, už.. už je neskoro, vlak sa pohýna, ona uteká... chce sa ukryť v bezpečí, chce byť sama... sen, túžba, možno prosba neprichádza... ukryť sa v bezpečí.. odísť, odpustiť, zaplakať... V mieste, kde krajina má miesto, kde slnko padne jej do očí, tam kde jej slza postačí ... tam.. tam sa chce spovedať.. tam chce hľadať  motúzy optimizmu, sily..  Ach túžobne očakáva tú kvapku, čo z nej odplaví bolesť, zakryje pocit viny, beznádeje, vie, už nie.. už nebude púpavou, púpava bude len semienkom, „padáčikom“, bude tým, čo odnáša vietor... Vzduch osviežila spomienka, krásna tichá.. už ju objal strom do ktorého ukrýva slzy... každá slza je slovo, je pocit, je spoveď... zaplakala pri strome, pri západe slnka, pri rieke, pri poli.. Zaplakala pre pocit, potrebu, pre spoveď...  
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.


Už ste čítali?