Spomínam na prechádzky kedy sme chodili ruka v ruke.. Spomínam na deň.. studený deň.. vietor a padajúce lístie.. žiadny dážď ani sneh.. iba kúsky listov, ktoré boli také jemné viali vo vetre.. To tie listy nám navodili príjemnú atmosféru, smiech a úsmev.. Spomínam.. už sme mali červené nosy, líca.. Úsmevy ostali.. Obaja sme sa už tešili na to ako si sadneme k teplému čaju v našej obľúbenej čajovni.. Pri stole v rohu.. Pamätám si, pre nás bol ten najteplejší cítili sme sa tam výborne..
Ach láska.. Budeš mi chýbať.. škoda.. škoda že vieme, že náš vzťah už funguje len na písmenkách.. škoda že sme našu iskru ukryli do spomienok.. Dnes.. Dnes nás len zbližujú slová, písmená, spomienky..
Ach láska prepáč.. veď už ani tá čajovňa nie je naša.. a už viem, to teplo sme si do nej priniesli my.. Nie som smutný.. iba spomínam.. však naša iskra v spomienke nevyhasne, pre nás nie.. Chcem iba podotknúť, spomienka na príjemné chvíle môže občas aj zabolieť..
