Veta: "nebojte sa on nie je s tadeto on je s Trenčína"

Autor: Vladimír Štrba | 9.9.2007 o 18:41 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  1000x

Táto veta zasiahla do osudov mnohých ľudí.. On - on bol anjelik, jeho meno je Jurko...

Deň 4.10.2006 práve v tento deň zaznela táto veta.. Bola vyslovená policajtmi v Nitre.. Príbeh plný bolesti, smútku, spomienok.. 4.10.2006 Jurko anjelik, chlapec, ktorý mal mať všetko ešte len pre sebou.. mal veľa snov, plánov, kamarátov.. sníval o budúcnosti..

4.10. sme mali na pláne po škole ísť si posedieť do Viechy.. veď deň v škole bol neuveriteľne dlhý a ubíjajúci.. Už sme sa tešili.. ale.. Boli sme tak zničený, že aj posedenie muselo počkať.. chceli sme si oddýchnuť, aby z nás opadla ťažoba a všetko nepodstatne, aby zábavu nič nekazilo.. Rozprávali sme sa na izbe.. Jurko nám povedal, že už dočítal kočkodlaka.. O pár minút sme sa rozhodli že už pôjdeme.. išli sme.. zabávali sme sa.. fajn deň.. až.. až keď neprišiel večer.. večer zaznela veta "nebojte sa on nie je s tadeto, on je s Trenčína" tu vetu sme si vypočuli.. nastal smútok.. hnev.. plač.. telefonáty.. Nikto, ale nikto neveril že Jurko - anjelik, je mŕtvy.. nikto z nás sa neuspokojil s tou vetou, veď on nie je s tadeto.. Možno keby ho nepoznáme.. keby nepoznáme toho človeka, toho anjela, tak by sme sa nezamysleli.. (brali by sme to inak.. pevedali by sme si je to jeho chyba, alebo chyba toho druhého..) v ten deň si každý uvedomil ako ľahko môže prísť o život.. vždy tam bolo to riziko, že niekto tam môže prísť o život, ale to si vždy každý povedal.. ja, ja tu chybu neurobím.. mne sa to nestane.. ale.. Nechcem hovoriť čo sa v ten deň/večer stalo, je to zbytočné.. Sme sprostí.. nielen my, ale všetci.. Nikto s nás nevenuje pozornosť takému, či onakému varovaniu aj keď je to varovanie na záchranu života..

Jurko.. jeho úsmev, štýl života, láska.. tu už nie je..

Ale dnes viem.. Jurko žije.. nie pri nás.. ale žije.. pomáha nie len mne, ale všetkým ktorých mal / má rád.. Je zvláštne sa s ním rozprávať na diaľku, ale nám sa to oplatí.. veď je to náš kamarát, priateľ, niekto koho sme mali neskutočne radi.. Je krásne keď sa s ním človek rozpráva a vidí jeho úsmev, cíti jeho lásku.. je krásne vidieť znamenie ktoré nám dá..

Človek nikdy nezabudne.. Na anjelika sa zabudnúť nedá.. (a ani nechcem..)

Dnes len človek premýšľa aké huncútstva stváral/ stvára, kým na nás dozerá, pretože on nikdy nebol kľudný človek, ktorý by len tak sedel.. miloval život.. poznávanie nových vecí.. Bol tak trochu hyperaktivný i keď raz.. no dobre nielen raz.. zaspal na hodine.. ale nie to on len tak hlboko vnímal vyučovanie.. však iba raz hľadal jablko v taške, tak že tam mal celú hlavu (spal d:)) veď čoskoro mala byť prestávka a desiatu si treba pohľadať, i keď tých 5 minút je ešte vyučovanie.. Zábava.. Smiech.. Láska.. to je on.. bol jednoducho veselá kopa, ktorá milovala všetko čo sa len milovať dalo..

Na anjelika nikto nezabudne.. Škoda že ťa nespoznalo viac ľudí.. bola/ je česť ťa poznať..

Bol by so radšej možno nielen ja, ale aj Jurko a možno aj další ľudia.. aby.. aby sme sa zmenili.. aby sme vedeli dať úsmev, lásku, aby sme ponúkli pomoc aj keď ju potrebujeme my.. aby sme vedeli žiť.. Chcem aby sme si začali uvedomovať riziko že môžeme ľahko zomrieť.. aby sme si nemuseli povedať ja.. ja to neurobím.. mne sa to nemôže stáť.. Práve preto som nepísal čo sa stalo.. Povedali by ste si, ja nie.. mne nie.. V tom sme SPROSTÍ človek nikdy nepochopí výstrahy, dôležitosť a radosť života, pokiaľ sa mu niečo podobne nestane.. pokiaľ nepríde o kamaráta, priateľa, brata, sestru, mamu, otca, o anjelika, o človeka ktorého miloval..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?